podolay

Bilancia jednej zbytočnej vojny! Najprv si objasnime, ako vznikajú, kedy a ako zvyčajne končia vojny? Vojna sa skončí najneskôr vtedy, keď jednej bojujúcej strane dôjdu prostriedky. Či už finančne, materiálne ale aj personálne. Potom prehrala vojnu. Ale vojna môže začať len vtedy, keď niekto verí, že na to má dostatočné prostriedky. Prečo sa oba prípady nevzťahujú na Ukrajinu? Poďme trochu do histórie. Nikto nebude pochybovať, že USA boli v oboch svetových vojnách vojnovou stranou proti Nemeckej ríši. Najneskôr v roku 1917 alebo 1941. Diskutabilná je však otázka, do akej miery boli USA pred týmito rokmi v oboch prípadoch stranou vojny. Treba tu povedať jednu vec: „Bez založenia FED dňa 23. decembra 1913 (americkej centrálnej banky), by nikto z účastníkov nemohol viesť tieto vojny“. Londýn by nemohol vojnu vôbec začať. FED najskôr financoval Anglicko a Francúzsko a potom v roku 1916 aj Nemeckú ríšu. To posledné sa stalo po tom, čo Berlín vyzval na mierové rozhovory aj preto, že Nemecku, predtým nefinancovanému FEDom dochádzali financie, aj keď situácia na bojisku v žiadnom prípade nebola v neprospech Nemecka. Cisár Wilhelm nechcel túto vojnu od začiatku.

Anglicko však nechcelo žiadny vyjednaný mier. Minuli sa vojnovému cieľu zničiť Nemeckú ríšu ekonomicky, ale aj politicky. Poslali teda do Washingtonu emisára ktorý sa postaral o to, aby aj Nemecko dostalo pôžičky od FEDu. Vojna mohla teda pokračovať. Potom sa však ukázalo, že Nemecko túto vojnu proti nadrozmernej zmluve medzi Anglickom a Francúzskom („Entente Cordiale“) nevyhrá. Potom Spojené štáty videli, ako sa im ich financie rozplývajú. Ak by Nemecko vyhralo túto vojnu, USA by museli odpísať svoje pôžičky Anglicku a Francúzsku. Preto USA v roku 1917 vyhlásili vojnu Nemecku a vyslali svojich vojakov do Európy. Po zrade prezidenta Wilsona s jeho „14 bodovým plánom“ sa Berlín okamžite chopil príležitosti na mier. Stalo sa tak ale aj pod tlakom USA, keď nechceli dať Nemecku ďalšie pôžičky. Nerátali však s londýnskou prezieravosťou a tak vznikol nadiktovaný Versaillský mier.

Mier na záchranu pôžičiek

Medzitým USA uzavreli s Nemeckom separátny mier, čo znamenalo, že Nemecká ríša bude uprednostňovať splácanie svojich dlhov voči FEDu. S nadiktovaným mierom a z toho vyplývajúcimi reparáciami Anglicku a Francúzsku vedeli aj páni vo Washingtone, že si takto budú môcť vyrovnať aj svoje dlhy. Celkom to nevyšlo, ale USA s toho boli fajnovo vonku. Rusko bolo vtedy paralyzované Leninom a Anglicko svoje vojnové ciele aspoň čiastočne dosiahlo. Nie však celkom, pretože inak by nemuseli mať namierené do druhej svetovej vojny. Z Nemecka zostalo ešte príliš veľa územia. Teraz vidíme, odkedy vlastne boli USA vojnovou stranou proti Nemeckej ríši.

Táto prvá svetová vojna bola plánovaná a riadená Anglickom dlhé roky, dokonca desaťročia. S politickými finesami až po vraždu v Sarajeve. Prečo to píšem? Vidí niekto okrem mňa paralelu so súčasnou situáciou na Ukrajine? Od „farebnej revolúcie“ cez Majdan až po priamu konfrontáciu s Moskvou. Koniec koncov Spojené štáty „investovali“ už päť miliárd dolárov do prevratu na Majdane. A opäť tu rozhodujúcu úlohu zohrávajú peniaze.

Tú sumu potvrdila to aj Victoria Nuland, námestkyňa ministra zahraničia USA v rozhovore s americkým veľvyslancom v Kyjeve 28. januára 2014. Ano je to tá pani známa aj svojim presláveným výrokom „Fuck the EU“. Akákoľvek paralela s nedávnym odkazom dočasného slovenského ministra zahraničia Rastislava Káčera je čisto náhodná, citujem jeho výrok: „Pre kolaborantov Putina a zvlášť pre tých našich v Karpatskej kotline a Felvidéku (tak nazval Slovensko!), pre všetkých, ktorí chcú mier za cenu zničenia Ukrajiny mám jediný odkaz: Иди на хуй! Ten výraz v preklade znamená „Fuck off“ (poj*b sa). Tieto slová sú obrazom týchto diplomatov.

Ekonomicky nebol ale Kyjev na vojnu pripravený

Na území Ukrajiny boli uskladnené obrovské zásoby zbraní zo sovietskych čias. To tiež vysvetľuje, odkiaľ mali povstalci na východe Ukrajiny zbrane. Ekonomicky však bola Ukrajina od začiatku v dezolátnom stave. Rozbujnená korupcia urobila zvyšok. Finančne, ekonomicky nebol Kyjev schopný viesť žiadnu vojnu, dokonca ani len občiansku. Na to, aby bol Kyjev pripravený na vojnu, bol opäť potrebný kapitál zo Západu a ten vždy prúdil v hojnosti, najneskôr s Majdanom, a stále tam prúdi. Sám Zelenskij si bol dobre vedomý stavu svojej krajiny, a tak na druhý deň ruskej „špeciálnej operácie“ požiadal o mier v Moskve. Ten bol na dosah ruky, pravda za určitých garancií. Vojenská neutralita Ukrajiny, uznanie ruského Krymu, zachovanie teritória Ukrajiny, ale autonómia pre pblasti Donecka a Luhanska. Kyjev v pricípe súhlasil, lebo vtedy ešte ani Zelenskyj nemohol tušiť, ako ďaleko NATO zájde pri jeho podpore vojny s Ruskom. Britský premiér Johnson okamžite uviedol veci na pravú mieru. Odletel hneď do Kyjeva, stretol sa so Zelenským, vysvetlil predpokladaný rozsah zapojenia NATO do vojny a zakázal Zelenskému dosiahnuť mierovú dohodu s Ruskom. „Západ ešte nie je pripravený na mier s Ruskom“ bol jeho odkaz a tento postoj sa doteraz žiaľ nezmenil. Samozrejme, od vtedy mohol Zelenskyj požadovať prísľuby finančnej, materiálnej a najmä vojenskej podpory západu pre Kyjev neobmedzene, čo môžeme denne sledovať. A odvtedy sa valia doslova miliardy peňazí z USA/EÚ, ale aj kvantá NATO výzbroje! Kto ale platí žoldnierov? Bez podpory Západu, najmä finančnej, by Kyjev nebol schopný vyplácať žold ani vlastným vojakom a už vôbec nie cudzím žoldnierom. Kyjev nemôže a nikdy nebude platiť za to šialené množstvo zbraní, ktoré dodáva Západ. Z toho vyplývajú dva fakty: Kyjev by túto vojnu nikdy nemohol viesť bez podpory NATO a Kyjev bude desiatky rokov pod finančným jarmom USA. Veľké korporácie už „hrabú kopytmi“, ako budú vykorisťovať „navždy“ krajinu, pravda za predpokladu, že z nej niečo ostane. Donald Trump správne povedal, že táto vojna sa zajtra skončí, ak to USA budú chcieť. On by toto nezmyselné zabíjanie skončil do 24 hodín, prehlásil len prednedávnom. Len by museli zastaviť tok peňazí a vojenskédo materiálu do Kyjeva a náledne si sadnút za stôl s Putinom a prisadnúť by si mohol aj Zelenskyj, aj keď v tomto konflikte hraje nepodstatnú úlohu napriek tomu, že je povolaním herec.

Rovnako ako v roku 1918 neposkytli Nemeckej ríši žiadne ďalšie pôžičky a bolo po vojne.

Vrátim sa ale k plateniu žoldnierov. Kyjev je na mizine a celý chod štátu prevzala EÚ v sume 1,5 miliardy mesačne, po už poskytnutej sume vo výške 17 mld. od roku 2014. To znamená, že Kyjev v skutočnosti nemôže zaplatiť zahraničným žoldnierom bojujúcim za Kyjev. Hlavne nie v dolároch, lebo žoldnieri za svoje služby neberú žiadne ukrajinské hrivny. Západ však do Kyjeva dodáva miliardy dolárov. Žoldnieri sú platení týmito dolármi.

Čí sú to teda žoldnieri? Nie je to tak, že kto platí, je aj pán alebo skôr objednávatel? Nemali by sme teda predpokladať, že všetci žoldnieri na Ukrajine sú vlastne žoldnieri zo Západu, teda veritelia? Nie je to potom tak, že ten, kto dá peniaze na zaplatenie žoldnierov, je automaticky účastníkom vojny? Je to na zamyslenie. 

Americké peniaze pre Hitlera

S ohľadom na to sa pozrime ešte v krátkosti na druhú svetovú vojnu. Bez kapitálovej pomoci z USA a Anglicka by sa Hitler nedostal k moci. Jeho strane NSDAP (Národno-socialistická-nemecká-robotnícka-strana!) jednoducho chýbali peniaze. Ako pri takejto strane môže ešte aj dnes niekto tvrdiť, že fašisti boli pravičiari! Potom USA dodávkami techniky a materiálu vyzbrojili Wehrmacht, aby bol vôbec pripravený na vojnu. V skutočnosti Spojené štáty dodávali Nemecku aj benzén až do jari 1945, bez ktorého by žiadne nemecké stíhacie lietadlo nemohlo vzlietnuť. Takže poskytli palivo, ktoré vlastne umožnilo zostreliť veľké množstvo amerických a britských bombardérov. Prečo to urobili? Tie isté bojové lietadlá spôsobili aj Červenej armáde ťažké straty. Tej Červenej armáde, ktorú podporovali USA a Anglicko šialeným množstvom vojnového materiálu a kreditov, aby sa dokázala postaviť proti Wehrmachtu. Ako želaný vedľajší efekt Washington dosiahol, že Moskva potom musela dlhé roky splácať dlhy. Existuje tu paralela so situáciou na Ukrajine? V tomto zmysle možno s istotou povedať, že žiadna z veľkých vojen 20. storočia by sa neudiala, keby do nich neboli napumpované americké financie. Ekonomickú krízu v roku 1929 dostali USA pod kontrolu najmä vojnovými prípravami proti Nemecku a Japonsku. Zarobili skvelo na prvej a druhej svetovej vojne. Až vojna vo Vietname zničila ich ekonomiku a z dolára urobili menu „Mickey Mouse“. Podobne ako Britské impérium okolo roku 1900 premenili svoje hospodárstvo na vojnové a nahromadili najväčšiu horu dlhu všetkých čias. Vojna na Ukrajine by bola nemožná bez masívnej podpory USA/NATO a Kyjev by bol musel dodržiavať Minské dohody. Minské dohody, ktoré boli vlastne uzavreté, lebo USA investovali miliardy dolárov do Majdanového prevratu v Kyjeve. To že ich Ukrajina nedodržiavala bol len úmýsel získať čas na vyzbrojenie armády. Teraz to priznali aj lídri západu, ktorí vtedy v Minsku rokovali (Merkel, Hollande,..) Je zdesujúce, že západní politici teraz požadujú ich ekonomiky preorientovať na vojnové hospodárstvo. Jednoducho šialené, ako chcú vrhnúť svet do totálného zbrojenia, aby sa im hromadili zisky!

Nepriama alebo skutočná účasť vo vojne

Je nasledovný postoj správny, že ak finančne podporujete jedného z konfliktnej strany vo vojne, ste už účastníkom vojny? Zachádza to príliš ďaleko? V prípade Ukrajiny však minimálne jedno viedlo k druhému. Presne ako počas prvej svetovej vojny. USA teraz veľmi intenzívne podporujú Kyjev, ale aj iným spôsobom. Údaje zo satelitného prieskumu sú vyhodnocované a spracovávané v Pentagone a potom sú bez zbytočného odkladu sprístupnené Kyjevu. Kyjev tak dostáva presné informácie o tom, ako sa ruská strana pohybuje a kde potrebuje Kyjev strieľať. Najneskoršie teraz sú teda USA/NATO, aktívnymi účastníkmi vojny. Logické, či nie? O dodávkach zbraní a výcviku vojakov už ani nie je potrebné diskutovať.

Napríklad v prípade ukrajinskej vojny možno konštatovať, že tento ozbrojený konflikt by bez podpory USA nemohol vôbec začať. Ukrajina je taká rozbitá, že táto vojna mala skončiť už dávno. To, že toto staré pravidlo tentoraz neplatí, dokazuje, ako hlboko bol Západ zapojený do tejto vojny, a to hneď od začiatku. A tak je to Západ, kto by mohol túto vojnu kedykoľvek ukončiť, keby chcel. V tomto zmysle je to Západ, kto musí niesť zodpovednosť za nespočetné množstvo úmrtí a ničenia krajiny. Je to Západ, ktorý vedie vojnu proti Rusku na Ukrajine a s ňou. Do posledného Ukrajinca! Rusko ale nebude porazené. Jadrovú veľmoc poraziť v konvenčnej vojne nie je jednoducho možné. To vám potvrdí každý generál, ale aj normálne zýšľajúci clovek. Mier môže nastať len vtedy, keď Západ prestane aktívne podporovať Kyjev a prestane dodávať zbrane. K mieru, ktorý sa môže stať trvalým pomocou referenda, ak sa štátna štruktúra Ukrajiny, čo bolo od začiatku vojny nemožné, prerozdelí podľa etnických pomerov. Len anencefalik môže veriť, že rusky hovoriaci ľudia na východe Ukrajiny, zabití a vyhlásení Kyjevom za „nehodných žiť“, sa ešte niekedy podriadia vláde v Kyjeve. Na 14.000 mŕtvych civilistov od roku 2014 nemožno len tak zabudnúť.

Treba preto čo najskôr presadiť vyslanie medzinárodnej mierovej delegácie vedenej zástupcom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) do Kyjeva a Moskvy a dohodnúť sa s oboma stranami na okamžitom prímerí a predostrieť aj návrh francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona na okamžité mierové rozhovory s bezpečnostnými zárukami pre Rusko. Bol to práve Macron ktorý povedal, že Rusko nemôžeme zničiť, čo preferujú niektorí západní politici, bez štipky zdravého rozumu.

Aj nasledujúce návrhy by sa mohli stať súčasťou mierovej dohody: pod mandátom OSN v štyroch oblastiach Luhansk, Doneck, Záporožie a Cherson usporiadanie nových referend pod dohľadom a kontrolou OBSE na okupovaných územiach vyššie uvedených oblastí o ich príslušnosti k Ukrajine alebo k Ruskej federácii. Nech národ rozhodne v ktorej krajine chce žiť. Je to presne v zmysle charty OSN.

Poznámka.

Všetko čo tu píšem je môj osobný názor. Nie som členom žiadnej strany na Slovensku (ani som nikdy nebol), a nie som členom politickej strany ani v cudzine. Moje názory teda nie sú postojmi žiadnej politickej strany. Na primitívne komentáre nereagujem, ale pre serióznu a neanonymnú diskusiu je v pravo uvedená moja emailová adresa.